Vývoj mesta Partizánske a začiatky našej školy sú spojené s rokom 1948. Miestny národný výbor v Baťovanoch dňa 1. septembra 1948 zriadil Obecný hudobný ústav, ktorý mal deťom a mládeži z mesta a najbližšieho okolia vytvoriť nové možnosti hudobného vzdelávania. Učiteľský kolektív tvorili Ján Paldauf- učiteľ hry na husle, Božena Nagyová – učiteľka hry na klavír a Július Herodek- pomocný učiteľ hry na klavír. Do Obecného hudobného ústavu sa prihlásilo 35 žiakov, vyučovalo sa 2 krát týždenne po 20minút, neskôr v 3. až 8.ročníku po 30 minút. Vo februári bol ústav premenovaný na Mestský hudobný ústav v Partizánskom. Vyučovanie prebiehalo v týchto predmetoch: klavír, husle, dychové nástroje a teoretické predmety. Tak ako každá novozriadená inštitúcia musela aj hudobná škola v počiatočných rokoch svojej činnosti prekonávať mnoho ťažkostí, ktoré boli spôsobené najmä nevyhovujúcimi priestormi a nedostatočným materiálno- technickým vybavením. Požiadavky verejnosti na výučbu žiakov neustále stúpali a tak sa kapacita školy primerane zvyšovala. Rozširoval sa aj rozsah odborov, v ktorých sa žiaci umelecky rozvíjali.

V školskom roku 1950-51 hudobnú školu zaradili do sústavy štátnych škôl a Mestský hudobný ústav bol premenovaný na Hudobnú školu, v ktorej prebiehalo vyučovanie v siedmich ročníkoch vo vyučovacích predmetoch: klavír, husle, dychové nástroje, akordeón a prípravná hudobná náuka. Vytvorilo sa združenie rodičov a priateľov školy, ktorého prvým predsedom sa stal Ján Krošlák. Patronát nad školou  držali vtedajšie ZDA Partizánske a OD PRIOR. V tomto období škola zápasila s nedostatkom učební a hrozilo premiestnenie školy do iného okresu. Až začiatkom roku 1955 bola Hudobná škola umiestnená do novej budovy na Námestí SNP. V roku 1957 mala škola už 172 žiakov, a práve v tomto roku bol založený aj učiteľský spevokol.

1.mája 1960 presťahovali školu s novým názvom Ľudová škola umenia do priestorov na Škultétyho ulici. V budove bolo 7 učební, 2 z toho boli nevyhovujúce kvôli zatepleniu a veľkosti, a jedna trieda bola využívaná pre kolektívne vyučovanie.

Počet záujemcov o štúdium stále rástol. Zásluhou predstaviteľov mesta a školstva dostala škola konečne vyhovujúce priestory i kvalitnejšie učebné pomôcky. Nová budova mala 10 tried, v ktorých sa týždenne vystriedalo už 254 žiakov. Na prelome 60. a 70.rokov ĽŠU reprezentoval Detský spevácky zbor, Veľký dychový orchester a Fanfárový súbor, nielen na mestských podujatiach, ale aj na rôznych súťažiach. Školský rok 1962 sa rozrastá o výtvarný odbor a v roku 1972 sa otvoril tanečný odbor.

Keďže priestory boli malé a záujem veľký, mesto súhlasilo s nadstavbou budovy školy. Vďaka novým priestorom sa škola rozrástla o koncertnú sálu aj o literárno- dramatický odbor. Dodnes sú v škole zastúpené tieto odbory: hudobný, tanečný, literárno– dramatický a výtvarný odbor. ĽŠU už s novým názvom Základná umelecká škola, sa podieľa na šírení umenia medzi najširšou vrstvou obyvateľstva nielen nášho mesta, ale aj širokého okolia. Pomáha mládeži vymaniť sa z každodennej jednotvárnosti ustavičného zhonu. ZUŠ sa venuje výchove mladých ľudí a učí ich umenie nielen pochopiť, ale ho aj rozvíjať a tvorivo realizovať. Učí krásu vnímať i vytvárať. Mnoho bývalých žiakov dnes reprezentuje našu vlasť, nielen na domácich , ale aj zahraničných pódiách či výstavách.

Naša škola prešla počas svojej existencie mnohými priaznivými i nepriaznivými obdobiami. Vždy si však zachovala svoju tvár. Dnes je neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života mesta.